Bravery - 1. KAPITOLA

16. listopadu 2013 v 19:15 | Fay |  Bravery
BY: Fay&Narci | Part: 1. KAPITOLA

Narci, ešte raz ďakujem za spoluprácu. Si úžasná, že si na toto kývla, budeš to mať so mnou ťažké.


Ryšavé dievča kráčalo dlhou, úzkou chodbou, po oboch stranách míňala mnoho dvier. V ruke držala obrovskú kopu papierov, sem tam nejaký vytŕčal a ona sa mohla len modliť, aby žiadny z nich nevypadol.

Dlhé ryšavé vlasy mala pevne zopnuté v precíznom drdole na zátylku hlavy, žiaden, ani ten najnezbednejší z nich, nevytŕčal. Oblečené mala šaty siahajúce pod kolená, neutrálnej sivej farby, ktoré zaviali pri každom jej kroku. O starú podlahu klopkali jej čierne lakované topánky.

Práve míňala jedny z mnohých dvier po jej pravej strane, keď sa prudko otvorili a vyšiel z nich nahnevaný mladý muž. Otočil sa a narazil rovno do nej. Ryšavka okamžite zamávala rukami,aby predišla pádu. Namiesto nej sa však všade okolo nich rozleteli spisy a papiere, ktoré tak opatrne niesla. Zodvihla pohľad, aby si mohla prezrieť a právoplatne sa i nahnevať na vinníka, avšak pri pohľade na neho, zamrzla.

Okrem nepríjemného pohľadu si na ňom všimla čiernu uniformu. Cez ľavé rameno mal natiahnutú sýtočervenú pásku. Na nej bol vyobrazený hákový kríž. Ryšavka sa prudko nadýchla k ospravedlneniu. Do tváre sa jej nahrnula červeň, čím splynula s farbou jej vlasov. Previnilo sa sklonila k papierom a začala ich zbierať v snahe zabrániť tomu aby po nich pošliapal. V duchu dúfala, že tento incident prejde bez komentára.

"Girouardová, láskavo si dávajte pozor," zasyčal nepríjemne. Prešiel o pár krokov smerom k nej a pritom ignoroval, že práve zničil časť jej práce, ktoré ležali porozhadzované na zemi. Ryšavka sa vystrela a vydesene sa na neho zadívala. Naklonil sa bližšie k nej, vzdialenosť medzi nimi sa skrátila na pár centimetrov. Bola si istá, že cítil každý jej záchvev so vzduchom, ktorý vyšiel z jeho pľúc.

"Nabudúce už nemusím byť taký zhovievavý a ignorovať fakt, že ste do mňa narazili," zamrmlal jej do ucha a jej naskočila husia koža.

"A... áno pane."

"Juliane, bola by vás škoda," rukou jej prešiel po líci, "patríte k tým krajším," zavrčal a oči mu potemneli. Odstrčil ju od seba a obišiel, akoby sa nič nestalo. Musela sa zhlboka nadýchnuť, aby dokázala upokojiť svoje divoko bijúce srdce.

"Áno pán Eichler," zašepkala trasúcim hlasom, hoci ju už nemohol počuť.

Pozbierala posledné papiere a vošla do svojej kancelárie, kde ich položila na stôl. Rozhliadla sa okolo seba. Miestnosť bola zahalená v šere, prenikaniu slnečných lúčov bránili staré závesy. Okrem nich bol v miestnosti jeden úboho zariadený stôl s lapičkou a starým hrnčekom. A pred ním stála vŕzgajúca stolička.

Juliane sa pokúsila tie staré závesy odtiahnuť, avšak pri tom prudkom pohybe sa všade vôkol nej rozvíril prach a ona sa rozkašľala. Čo najrýchlejšie otvorila okno a zhlboka sa nadýchla čerstvého vzduchu.


Jej pozornosť však upútalo dianie na parkovisku pred budovou. Pustila závesy, ktoré doteraz držala v rukách a vydesene sa zadívala na Eichlera, ktorý nastupoval do akéhosi auta. Akoby vycítil, že na neho ktosi hľadí a zodvihol pohľad od akéhosi chlapa vo vnútri auta. Zadíval sa priamo na ňu, až mala ryšavka pocit, že jej vidí všetky myšlienky. Predtým než za sebou zabuchol dvere sa nepríjemne usmial.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ver. Ver. | 30. listopadu 2013 v 15:25 | Reagovat

Čauky Fayyyyy!
Budeš to mít se mnou těžší.

Mimochodem, nominovala som ťa tady: http://vercapise.blog.cz/1311/liebster-award-tag :-)
Prosím, že to pro mě uděláš? :-)

2 Fay Fay | 1. prosince 2013 v 12:43 | Reagovat

[1]: Čo by stará Fay pre teba neurobila :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama