Just open up your eyes

14. prosince 2013 v 13:35 | Fay |  Denník
Akože... fuck.
Skvelý začiatok ďalšieho skvelého článku, ako vždy.
Len...
Len proste neznášam celý tento idiotský svet.
Odzačiatku.
Keď som bola malá, chodievala som sa hrávať na pieskovisko pred môj činžiak. Mama sedávala na lavičke a rozprávala sa so svojimi kamarátkami o počasí a nesmrteľnosti chrústa, pričom všetky ženy dávali pozor na svoje ratolesti v piesku.
Chodieval tam aj náš starý sused. Vtedy bol ešte vitálny dedko, ktorý ma mal rád. Hrával sa so mnou, behávala som okolo toho pieskoviska v tvare kruhu (kružnice?) a on mi stopoval čas.
Nosil mi lentilky, volal ma Sonička a bol to jediný človek, od ktorého mi to nevadilo. Mala somho rada. Bolsnáď ako časť rodiny, dedko, ktorého som nikdy nespoznala, pretože obaja umreli skôr, než som sa narodila.
Ale zostarol.
Už dávnejšie som zistila, že si ma nepamätá. Som pre neho len sypatická suseda.
Je neuveriteľne galantný. Nevládze udržať dvere, ale podrží ich dáme. Jeho nohy už nezvládajú státie no radšej sa vyvezie so mnou na 12 poschodie a potom sa zase zvezie na svoje.
Jeho rodina na neho kašle. Prídu za ním, len keď má ujo dôchodok.
A včera som s ním šla vo výťahu a smutne sa na mňa zadíval. Povedal, že bol platiť nájomné. Že platil tristovkou a celková suma bola cca stopäťdesiat. A že mu vydali len drobáky. Že ak zavolá žandárov (policajtov), že hlupákom bude on.
Ako kurva môže nejaká krava na pošte okradnúť starého, milo vyzerajúceho a galantného pána? Nebolo jej to kurva ľúto? Kurva nemá srdce? Kurva nadávam a je mi to momentálne kurva jedno lebo mi je to kurva ľúto.
Fajn, končím s tým nadávaním.
Ale seriózne, ako to mohla urobiť? Ako mohla len tak šupnúť do svojho vrecka stovku, vďaka ktorej ten pán prežíva?! Veď tu na Slovensku to čo starí ľudia dostávajú nie je dôchodok, ale almužna.
Prestávam chápať svet.
Plačem.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Luccc Luccc | 14. prosince 2013 v 21:23 | Reagovat

Fay, toto rozplakalo aj mňa. Naozaj, ako? Tento svet nie je normálny. Ľuďom treba pomáhať, nie brať aj to posledné, čo majú. Toto naozaj nie je normálne. Nemám slov. Ja ti tiež pamätám jedného pána, ktorý sa so mnou rozprával, keď som mala 3 roky. Bol to náš sused. Býval vo vedľajšom dome. Keď som mala 4, odsťahovali sme sa odtiaľ. Už vtedy mal cez sedemdesiat. Bol bezdetný vdovec a správal sa ku mne, ako keby som bola jeho vnučka. Nikdy som nebola u neho, nikdy som ho poriadne nevidela. Rozprávali sme sa len cez plot, cez ktorý mi každý jeden deň dával jednu mrkvu. Zbožňovala som ju a stále zbožňujem. Tak trochu vďaka nemu. Ako trojročná som s ním mávala dlhé debaty. Možno je to hlúpe. Nevadí. Jednoducho som ho mala veľmi rada a ako sme sa odsťahovali, stále som na neho myslela. A asi pred dvomi rokmi som sa od maminy dozvedela, že zomrel. Preplakala som hrozne dlho. Lebo ten pán, ktorého meno som nikdy nevedela, jeho tvár som poriadne nikdy nevidela a bol môj jediný a najlepší kamarát v mojich troch rokoch, zomrel. A mám taký pocit, že ja som tiež bola jeho jediný kontakt so svetom. Nikdy sa nedozviem, ako sa mu vodilo, keď sme odtiaľ odišli.

2 Dôchodok Dôchodok | Web | 25. července 2014 v 22:54 | Reagovat

skvelý song http://www.najpozicka.com/pozicka-na-sto-percent-pre-dochodcov/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama