Mistletoe and wine

7. prosince 2013 v 21:16 | Fay |  Denník
Ňuf, ňaf, Fayin gýčový, trápny výtvor na tému Vianoce, pekné čítanie
jediné čo sa mi na tom páči, je obrázok
BTW, je to fanfiction


Ryšavka si razila cestu po preplnenej, zasneženej londýnskej ulici. Okolo nej okrem veselých detí, užívajúcich si sneženie pobehovali i ľudia všetkých vekových kategórií, ktorí evidentne dokupovali posledné darčeky v akýchsi špeciálnych zľavách a v dopredajoch.

Musela si nad tým povzdychnúť a pretočiť očami. Ľudia sa za ňou prekvapene otáčali, akoby jej nenávisť voči celému sviatku sršala z očí. Akoby v nich bolo písané, že neznáša sneh, po ktorom sa kĺzala, vianočné stromčeky, ktoré obchádzala a bláznivých ľudí v santovských čiapočkách, nad ktorými len krútila očami.

Keď sa konečne dokĺzala k zašitej uličke, kam to mala namierené, jej bledú tvár aspoň na pár sekúnd zjemnil úsmev. Otvorila staré dvere, ktoré pod jej váhou zavŕzgali a s úsmevom kývla na pozdrav starému mužovi za barom.

Posadila sa k jednému z mnohých stolov, ktoré zívali prázdnotou. Šedivý chlap pred ňu položil pohár červeného vína a ona ho chytila do rúk. Kývla mu na poďakovanie a zadívala sa na dianie na ulici, dúfajúc, že aspoň tu nájde chvíľu ticha a pokoja.

***

"Smiem si prisadnúť?" prerušil ju neznámy hlas z premýšľania a ona sa za ním otočila, zvedavá, kto si dovolil vyrušovať ju v jej oáze pokoja. Odvrátila tak zrak od okna, cez ktoré sledovala dianie na ulici. Pohľadom premerala vysokého muža s tmavou pleťou a zamračila sa.

"Nechcem byť drzá ale celá miestnosť je prázdna, nechápem preto, prečo musíte mať nutkanie sadnúť si práve ku mne?" odvetila a svoj pohľad znova venovala výhľadu von.

"Možno práve preto si chcem sadnúť k vám," odvetí muž si a sadne na starú stoličku vedľa nej.

"Nemyslím, že som vám povedala áno. Vlastne som si istá, že som vám taktne naznačila, aby ste ma nechali na pokoji," odsekne.

"Chápete, prišlo mi divné sadnúť si napríklad tam dozadu," rukou jej ukáže smer, akoby si nebol istý, či ho chápe, "keď vy sedíte tu vpredu. Predsa len, vyzeralo by to minimálne zvláštne." Zadíval sa von oknom rovnako ako ona.

"Sneží," zamrmle a pochybovačne sa zadíva na ryšavku. Ticho vzniknuté medzi nimi preruší jej hlasný povzdych.

"Nevšimla som si, viete, dívam sa von oknom, rovnako ako vy ak vám to nedošlo a dívame sa na tú istú ulicu a ešte som nezažila aby snežilo len na toľkých centimetroch, aby to videl len jeden človek z dvoch, dívajúcich sa cez to isté okno. A navyše..."

"Ste neskutočne ukecaná, viete to?" preruší jej rozprávanie a natiahne sa ponad stôl. Do ruky chytí jej pohár vína a odpije si. S jemným a tichým zamrmlaním ho vráti pred ňu.

Ryšavka sa na neho pobúrene zadíva. "Najprv som ukecaná a potom si dokonca odpijete z môjho vína. Ak vám moja ukecanosť natoľko vadí, pokojne sa môžete posadiť niekam inam. Mne tu chýbať nebudete," zavrčí ryšavka nepríjemne a rovnako ako muž si odpije zo svojho vína, akoby dúfala, že ju to upokojiť.

"Barman, to isté čo má ona," zakričí chlap na muža pri pulte a nahne sa bližšie k žene. "Červené väčšinou nepijem, no kvôli vám urobím pre dnešok zmenu. A vopred sa ospravedlňte mojim chuťovým pohárikom."

Ryšavka sa rozhodla ignorovať ho. Muž sa nad jej snahou uchechtne a prekríži si ruky. Starcovi, ktorý mu donesie pohár červenej tekutiny kývne na poďakovanie a počká kým odíde. "Fajn, keď ste sa rozhodli mlčať, budem rozprávať ja. Pôvodne som sa vás chcel opýtať ako sa voláte no to mi asi nepoviete,"

"Emma," preruší ho jej nahnevaný hlas.

"Aj to je pokrok," kývne uznanlivo. "Ja sa volám Zayn. Budem mať dvadsať rokov. Cnie sa mi za rodinou, ktorá zostala doma a za priateľmi, ktorí oslavujú so svojimi príbuznými, preto som počas najkrajšieho sviatku v roku, na Vianoce, dokonca cez Štedrý deň zavretý v starej krčme, ktorá sa čochvíľa rozpadne, so starým dedom a urazenou, drzou, ryšavou ženou. Kto sa má lepšie?"

Ryšavka sa na neho po jeho spovedi pochybovačne pozrie, no črty tváre sa jej nezmenia, zostane rovnako zamračená ako predtým. "Ja," odvrkne namosúrene. "Som počas jedného určite nie, najkrajšieho sviatku v roku zavretá v odpornej krčme, ktorú neznášam no som tu častejšie, než by som mala, s chlapíkom, ktorý si myslí, že zožral všetku múdrosť sveta, tvári sa akoby ma chcel spasiť a nechce pochopiť, že mi lezie na nervy" zavrčala nemilo a odvrátila od neho pohľad.

Zayn zostane na chvíľu ticho. Miestnosťou sa ozýva len občasné kašľanie barmana a tikanie starých hodiniek. Po pár sekundách dopije mladík víno zo svojho pohára, schytí do ruky svoj kabát a postaví sa. Ryšavka sa na neho udivene zadíva. "Pekné sviatky Emma, nechcel som obťažovať," kývne jej na pozdrav a pred zabuchnutím dvier sa na ňu smutne usmeje.

Emma ho prekvapene sleduje cez veľké okno smerujúce na ulici. Neschopná pohybu sa díva na jeho chrbát miznúci medzi desiatkami ľudí na ulici.

"Emma, mala by si za tým chlapcom ísť," priateľsky jej poradí šedivý muž za barom. Pery sa mu rozlejú do úsmevu. Ryšavka kývne a zhrabne zo stoličky svoj kabát so šálom a čiapkou. V jeho vrecku zaloví po peňaženke a zastaví sa pri bare. "Dievčatko, utekaj za ním, zaplatíš mi inokedy, aj tak si tu často. Bež kým sa ti nestratí,"

"Ďakujem," zašepká Emma a farba líc jej postupne splynie s farbou vlasov. Rýchlo na seba hodí kabát, cez krk prehodí šál a rozbehne sa von. "Dovidenia!" stihne ešte zakričať, než sa za ňou zabuchnú dvere alebo bude prerušená vŕzganím.

"Zayn!" vykríkne po pár metroch behu než ho stratí z dohľadu. "Zayn dokelu!" vykríkne znova. On sa s prekvapením otočí a Emma ho po pár sekundách dobehne.

"Si príšerná," zavrčí Zayn a v hnedých očiach mu zablyštia šibalské iskričky.

"Je to zložité zniesť ma, však?" Zasmeje sa ryšavka.

Zayn s pobavením pokrúti hlavou. "Stálo to za to. A konečne som mohol predviesť dramatický odchod. Len som si už myslel, že to na teba nezapôsobilo dostatočne, aby si sa za mnou rozbehla." Uškrnul sa a Emma ho buchla do ramena.

"A vieš čo je najlepšie?" Na jej pokrútenie hlavy ukázal prstom na markízu obchodu, pod ktorou stáli. Visela z nej, vetvička zelených rastlín s malými, červenými guľôčkami previazaná veľkou červenou stužkou. "Vieš čo to je?"

"Imelo?" opýtala sa pochybovačne.

"A vieš čo je na imele dobré?"

"Imelo je parazitická rastlina, ktorá čerpá výživu z iných rastlín, ktoré napadne, až kým ich nezabje úplne. A dokonca ani nevonia pekne. Čo na tom môže byť dobré, preboha?"


"Drž už hubu," pretočí očami a nakloní sa k nej. "Lepšie ako keby som si túto scénku pripravoval," zaškerí sa a rukou jej vojde do vlasov. Preruší medzeru medzi nimi a pobozká ju. "Šťastné a veselé," zašepká.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Aliwien Aliwien | E-mail | Web | 14. prosince 2013 v 20:12 | Reagovat

Zajímavý příběh.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama